Bonding z pohľadu pôrodnej asistentky

 

V poslednom období odborníci z oblasti psychológie a pediatrie poukazujú na význam  prvého kontaktu medzi matkou a dieťaťom. Podľa Sprievodcu pôrodnicami má však v slovenských pôrodniciach možnosť neprerušiť po pôrode kontakt  s dieťatkom len menšina rodičiek. „Bonding“ je slovo, ktoré sa v poslednom období skloňuje nielen  v slovenských pôrodniciach, ale aj medzi laickou verejnosťou. Úlohou bondingu je umožniť matke  a dieťaťu dostatočný kontakt  po pôrode a  podporiť tak vytvorenie vzájomnej väzby.

Príspevok prináša skúsenosti s realizáciou bondingu na oddelení a je doplnený o fotografický materiál a videá, ktoré sú zverejnené s písomným súhlasom rodičiek, prípadne obidvoch rodičov.

Odborné štúdie poukazujú na to, že vzťah medzi matkou  a dieťaťom sa buduje počas celého tehotenstva. Pôrod nie je iba fyzickým aktom narodenia, ale okamihom počas ktorého sa dieťa zoznamuje so svetom. Matkina náruč je miestom, kde sa dieťatko po pôrode cíti najbezpečnejšie. Bonding je metódou, ktorá zabezpečí že sa dieťatko od matky okamihom pôrodu neoddelí.

Naše prvé skúsenosti s bondingom začali  v roku 2014, aj vďaka prednáške Michaely Mrowetz.   

Bonding
V preklade z anglického jazyka znamená „bonding“  priľnutie, lepenie sa. Popôrodný bonding je intenzívnym zážitkom bezprostredného a ničím nerušeného spojenia medzi matkou a dieťaťom v prvých minútach a hodinách po pôrode.  Bonding je  silným fyzickým    a emocionálnym zážitkom, ktorý je hormonálne umocnený. Ako uvádza Celušáková (2014, s. 163), „je dôležité si uvedomiť, že podpora raného kontaktu je prvoradou úlohou zdravotníkov, ak je ich úlohou podporovať zdravie“. Spoločné hodiny po pôrode zasahujú do roviny psychologickej, imunologickej, fyziologickej aj výživovej. Ženy potrebujú a aj chcú mať svoje dieťa po pôrode pri sebe, tak je to naprogramované.  V našom pôrodníctve to tak nie je. Ako uvádzajú Kennell a Marshall  Klaus (In: Rašmanová, Janovičová, 2015, s. 4): „Prvé hodiny po pôrode strávené v nerušenom kontakte koža na kožu sú rozhodujúce pre vytvorenie väzby medzi matkou a novorodencom.“   Pri bondingu dieťa  po pôrode zostáva  pri matke. Nahé dieťa je v kontakte s nahou pokožkou matky (skin to skin) a všetky nevyhnutné výkony u novorodenca sa vykonávajú na tele matky. Proces bondingu trvá tak dlho, ako to matke        a bábätku vyhovuje (2 až 12 hodín). Môže to byť počas pobytu  na pôrodnej sále,  ale aj       pri prevoze na oddelenie šestonedelia a pokračuje na izbe. Váženie a meranie dieťaťa sa robí až po samoprisatí. Vyvrcholením procesu bondingu je prvé nadojčenie dieťaťa.

Vplyv bondingu na matku
„Matka oddelená od svojho dieťaťa po jeho pôrode má zbytočne sťažený štart do svojho materstva“ (Hašto in: Rašmanová, Janovičová, 2015, s. 14). Mrowetz (2011) uvádza,  že proces bondingu podporuje prekonanie existencionálnej krízy matky – jej premenu  z tehotnej ženy na matku. Bonding ovplyvňuje tvorbu oxytocínu, následne podporuje zavinovanie maternice, zmierňovanie krvácania a tvorbu materského mlieka.

V  emocionálnej rovine bonding podporuje  rozvoj  senzitívneho rodičovstva, ktoré zabezpečuje rozvoj vzťahovej väzby  a  psychickú pohodu matky po pôrode. Senzitívna matka správne číta potreby svojho dieťaťa a primerane na ne reaguje. Matky, ktoré nie sú   po pôrode odlučované od svojich detí majú menší výskyt popôrodných blues (stavy plačlivosti, ustarostenosti, poruchy spánku).

Vplyv bondingu na dieťa
Novorodenci sú vnímajúce a cítiace bytosti. Podpora  raného kontaktu je dôležitá        u všetkých detí, aj u detí skôr narodených alebo u detí narodených cisárskym rezom. Deti, ktoré zažili blízkosť kontaktu sa zdravo adaptujú a výraznejšie interagujú so svojou matkou ešte rok po pôrode. Vzťahová väzba vznikajúca vďaka bondingu sa dá štandardne identifikovať v prvom roku dieťaťa a je základom pre zdravý psychický vývin a psychickú odolnosť dieťaťa. Bonding pomáha stabilizovať telesné funkcie dieťatka, udržiava  jeho telesnú teplotu, podporuje dýchanie, tep a srdcovú činnosť, reguluje spánkové cykly. Dobrým spánkom sa napomáha vyzrievaniu mozgu dieťatka a vytváraniu mozgových prepojení. Stabilnejšia je aj hladina cukru, podporuje sa  trávenie a efetívnejšie využitie živín. Dieťatko lepšie prospieva.

Bonding v praxi
Ak plánujeme realizovať pri  pôrode bonding,  dôležité je zabezpečiť, aby bola dostatočná teplota  v  pôrodnej sále (nie menej ako 26º C).  K samotnému bondingu potrebujeme látkové plienky a prikrývku (rúšku). Vhodná je aj čiapočka na hlavu, pripravíme si aspoň dve,  pre prípad, že sa premočí. Ak mal pôrod fyziologický priebeh a  mamička         s dieťatkom sú  v poriadku, položí sa dieťatko  po pôrode na brucho matky. Novorodenca potom mierne utrieme nahriatou plienkou, aby zbytočne nestrácal teplotu. Odsaje sa tak iba voda. Biely maz, ktorý je na pokožke má ochrannú funkciu a nie je potrebné odstraňovať ho   z pokožky dieťatka. Ďalšou nahriatou plienkou dieťatko prikryjeme tak, aby celé telíčko bolo  v kontakte s kožou matky. Dieťatku môžeme dať čiapočku na hlavu a obidvoch prikryjeme prikrývkou. Ako odporúča Michaela Mrowetz (2011), z rúk dieťatka nesmieme zmyť plodovú vodu, lebo má takú istú vôňu a chuť ako matkina bradavka. Dieťatko oblizuje pršteky a podľa tejto vône hľadá bradavku, aby sa prisalo. Bonding si nevyžaduje zo strany matky žiadne mimoriadne úsilie. Ak bol pôrod náročný, prípadne je mamička po anestéze (cisársky rez), kontakt kožu na kožu sa môže vytvoriť aj s inou blízkou osobou (oteckom). V praxi sme realizovali bonding po cisárskom reze s pomocou otecka.

Michaela Mrowetz, ktorá sa v susednej Českej republike zasadzuje za zavedenie bondingu do českých pôrodníc zostavila  10  krokov k podpore ranej väzby, ktorej základom je prvý kontakt matky s dieťaťom formou bondingu. Aj v slovenských pôrodniciach si bude zavedenie bondingu vyžadovať zmenu v rutinných činnostiach počas pôrodu a v prístupe personálu k rodičkám a novorodencom.